Starnutie populácie je pojem, ktorý je jeden z najviac frekventovaných v tlači, v dennom živote, slovníku politikov i bežných občanov. (Hetteš, 2011)
Národný program aktívneho starnutia konštatuje, že zatiaľ čo v rámci EÚ bude v dôsledku starnutia populácie v roku 2050 chýbať 15 % pracovnej sily, na Slovensku to bude až 21 %. Slovensko bude staršie, ale je veľký predpoklad, že bude aj menej početné a etnicky chudobnejšie. Starnutie populácie bude mať za následok množstvo výrazných zmien v štáte, ktoré v sebe budú zahŕňať od zmien obsahu politických programov (výrazne sa zmení veková štruktúra obyvateľstva a politický názor starších voličov bude kľúčový), cez dôchodkové systémy a zdravotnú starostlivosť, až po vnímanie úlohy celoživotného vzdelávania.
Čo to znamená v reči čísel, si predstavíme na základe údajov Výskumno demografického centra INFOSTATU – Inštitútu informatiky a štatistiky. Priemerný vek obyvateľstva Slovenska podľa stredného prognostického scenára sa zvýši z aktuálnych (rok 2016) 40,2 v roku 2060 na vyše 49 rokov. Ako rapídne populácia Slovenska starne, vyjadruje aj samotný index starnutia. Index starnutia vyjadruje pomer medzi počtom osôb v poproduktívnom veku (65+), k osobám v predproduktívnom veku (0-14).
Graf- Prognóza indexu starnutia na Slovensku do roku 2060
zdroj: INFOSTAT – Inštitút informatiky a štatistiky
Kým v roku 2016 pripadalo na 100 obyvateľov v predproduktívnom veku okolo 80 obyvateľov v poproduktívnom veku, tak v roku 2060 podľa stredného prognostického scenára pripadne na 100 obyvateľov v predproduktívnom veku okolo 215 seniorov.
„Najväčšie zmeny v početnosti môžeme očakávať u najstaršieho obyvateľstva. Do vekovej skupiny nad 64 rokov prejdú postupne všetky silné populačné ročníky narodené v druhej polovici 20. storočia. Z najmenej početnej hlavnej skupiny obyvateľstva v roku 2011 sa približne v roku 2045 stane najpočetnejšia veková skupina. Nárast seniorov vo veku nad 65 rokov sa v nasledujúcich 5 desaťročiach zvýši o viac ako 1 milión osôb, čo znamená zhruba 2,5 krát viac v porovnaní s rokom 2011. To znamená, že v roku 2060 bude mať každý tretí obyvateľ SR najmenej 65 rokov.“ (INFOSTAT, 2013)
Graf- Stredný variant očakávaného vývoja počtu obyvateľov podľa hlavných vekových skupín na Slovensku do roku 2060
zdroj: INFOSTAT – Inštitút informatiky a štatistiky
Kým početné zastúpenie všetkých vekových skupín bude klesať, veková skupina nad 65 rokov bude plynule stúpať.
Ako jeden z kľúčových argumentov na okamžité zvýšenie priority riešenia otázok, ktoré súvisia so starnutím obyvateľstva a jeho komplexným dopadom na Slovensko vo všetkých jej sférach je Index celkového zaťaženia. Ako INFOSTAT ďalej uvádza „Do roku 2060 sa index celkového zaťaženia zvýši skoro dvojnásobne. Kým v roku 2011 pripadalo na 100 obyvateľov v produktívnom veku (20-64 rokov) 52 neproduktívnych obyvateľov (vo veku do 19 rokov alebo vo veku nad 64 rokov), na konci prognózovaného obdobia by už malo byť na Slovensku viac obyvateľov v neproduktívnom veku ako v produktívnom. Konkrétne v roku 2060 by na 100 obyvateľov v produktívnom veku malo pripadnúť 101,2 v neproduktívnom veku.“
Graf – Stredný variant očakávaného vývoja indexu zaťaženia na Slovensku do roku 2060
zdroj: INFOSTAT – Inštitút informatiky a štatistiky
Ak má produktivita trhu práce zabezpečiť dostatok prostriedkov na fungovanie systému, už teraz je nevyhnutné, aby štát reagoval na tieto zmeny a zabezpečil systematickú transformáciu. Exitujú názory, ktoré tvrdia že vďaka tomu, že sa rodí menej detí, budeme skôr potrebovať nemocnice, ako školy. Nestotožňujeme sa s týmto tvrdením. Práve naopak, prikláňame sa k názoru, že práve školy si budú musieť svoju pedagogickú špecializáciu časom významne rozšíriť o andragogické kompetencie a ďalšie vzdelávanie dospelých, ako súčasti celoživotného vzdelávania, čo bude kľúčovým nástrojom transformácie celej spoločnosti. Vzdelávajúceho sa, pracujúceho človeka vnímame ako aktívneho a uvedomelého. A zdravý, aktívny starší človek je pre spoločnosť oveľa lacnejšou alternatívou, ako jeho pasívny opozit. Budú musieť zaniknúť stereotypy na oboch stranách vekové spektra. Vnímanie staroby, ktoré sa jednoznačne dlhodobo spájalo so životom na dôchodku, ako obdobím zaslúženého odpočinku, ako to v postkomunistických krajinách bolo jednoznačne vnímané, teda že odpočinok sa rovná pasivite, musí zaniknúť.
Národný dokument RIS3 SK poukazuje na projekcie Európskej komisie, ktorá predpokladá, „že príspevok veľkosti populácie a zdrojov pracovných síl k ekonomickému rastu bude čoraz menší a po roku 2030 sa stane negatívnym faktorom rastu. Celý prírastok hrubého domáceho produktu (a tým aj zdrojov financovania sociálnych služieb štátu) majú zabezpečiť výlučne nové technológie a formy organizácie práce.“ (RIS3 SK, 2013). Skutočne môžeme konštatovať a súhlasiť, že momentálne nevidíme veľa možností, ktoré by nám pomohli zabezpečiť otvorenú budúcnosť. Treba však zdôrazniť, že účelom všetkých koncepčných zásahov nemôže byť samoúčelný nárast HDP, ale hlave možnosti, ktoré tento ekonomický rast ponúka spoločnosti.
